Už ste sa dozvedeli – ak ste teda čítali sériu doteraz – ako sa na Balkáne trávi život a aké príjemnosti ho sprevádzajú. No a teraz je teda správny čas využiť nadobudnuté vedomosti a ísť si to otestovať naživo (ok, uznávam, že turistický sprievodca by sa viac hodil na začiatok letnej sezóny, než na jej konci, ale tak veď pekné počasie zvykne trvať aj do konca októbra). Bohužiaľ, aj keď pochopiteľne, asi 90% Slovákov i Čechov pozná z Balkánu iba chorvátske pobrežie, a aj tam kašle na Split, Šibenik a Trogir, ale uspokojí sa s váľaním sa v mori a žraním donesenej mäsovej konzervy po záruke na balkóne hotela. O tomto, samozrejme, článok nebude. Čitatelia dailymale sú ale určite chtiví po poznaní a radi navštevujú esteticky či atmosférou lákavé miesta (prižmúrime oči nad nešťastníkmi, ktorí boli s CK na zájazde v Turecku a potom tu nadávajú, ako im animátorské zvrhlosti a ostatní frekventanti pobytu z Veľkého Krtíša skazili celý dojem, nevraviac o chabej výhovorke, že „s malými deťmi sa inam chodiť nedá“), a tak už počuli, že Belehrad má nočný život, Sarajevo pohnutú minulú i nedávnu históriu, Mostar zničený a znovu postavený most nad Neretvou a Dubrovnik, tak ten je najkrajším mestom celého dalmátskeho pobrežia. Je to pravda, všetko sú to super destinácie, ale info o nich nájdete úplne hocikde a článoček o nich by mal pridanú hodnotu na úrovni tých, ktoré absolventky masmediálnej komunikácie na UCM každé leto píšu do SME na tému „ako si dávať pozor na slniečko“.
Tento siedmy diel si rozdelíme na dve časti. Prvý bude o takých semi-známych lokalitách, o ktorých už väčšina niečo vie, ale zároveň tam stále až tak veľa ľudí nebolo (predsa len, ak niekto bol na Balkáne raz v živote, nemožno ho lákať na opätovnú návštevu hneď horami na kosovsko-albánskom pomedzí). Druhý potom bude o väčších obskúrnostiach.
Srbsko nemá more, a tak je jeho turistický potenciál automaticky redukovaný asi o 80%. Má ale pravoslávne kláštory, ktoré boli zakladané už v časoch ranného stredovekého srbského feudálneho štátu, čiže tie najstaršie sa budovali už v 13. storočí. Návštevy týchto stavieb budia úplne iný dojem, než pompézne barokové, ale aj gotické katolícke kostoly, ktoré na vás útočia svojou monumentálnosťou, vplyvom a bohatstvom predmetnej cirkvi. Pravoslávne kostoly, teda aspoň tie historické, sú oproti tomu pomerne temné a človek sa v nich necíti, akoby ho malo všetko na prvý pohľad ohromiť (v Belehrade je ale chrám Sv. Sávu, ktorý je síce gigantický, ale zato s nulovou historickou hodnotou, čiže neplatí to všeobecne). Najkrajšie na nich sú ale fresky, obvykle ladené do tmavomodrej farby a stovky rokov staré. V tých najzachovalejších kláštoroch nájdete vskutku veľké nástenné maľby, ktoré spolu s pod nimi horiacimi sviečkami zapôsobia aj na ľudí, ktorých vzťah k bohu je zhruba na úrovni pospevovania si Pentagramčeku popod fúzy. Pri Novom Pazare je kláštor Sopoćani, ktorý na konci 17. storočia Turci podpálili a zničili mu strechu – skoro 300 rokov bol jeho interiér a fresky vystavené dažďu a snehu, a napriek tomu sú jedny z najkrajších a najzachovalejších, aké sa na Balkáne dajú vidieť. Či už je to boží zázrak, ako radi hovoria miestni, alebo zhoda okolností, ten pohľad je fascinujúci. A keď už niekto navštívi Novi Pazar, oplatí sa tiež vidieť najstarší srbský pravoslávny kostolík Sv. Petra a ubytovať sa v hoteli Vrbak, ktorý vyzerá, ako keď socialistickí architekti skombinujú včelí úľ a vesmírnu loď.
Ďalšie kláštory, ktoré stoja za návštevu, sú určite Studenica neďaleko mesta Kraljevo, a potom kosovská Gračanica, Visoki Dečani a Pećka Patrijaršija. Vo Vojvodine, ktorá je bližšie a celkovo pôsobí omnoho „civilizovanejšie“, než Kosovo, potom nájdete rozosiatu sériu kláštorov v lokalite Fruška Gora, ktoré sú síce novšie (obvykle zo 16. storočia), ale ležia vo veľmi fotogenickom pohorí plnom pokoja a krásnych výhľadov.
(Kláštor Sopoćani, Kosovo)
Ak ste si ale mysleli, že v Kosove nič okrem špiny, prachu, odoberateľov orgánov a narkomafie (vyber si svoj stereotyp) nie je, nie je to tak – Prizren je veľmi malebné mestečko s pevnosťou na kopci, typickým tureckým kamenným centrom okolo rieky a tiež Dokufestom, čo je jeden z najznámejších filmových festivalov na celom Balkáne.
(Prizren, Kosovo)
V Čiernej Hore je určite najkrajším mestom na pobreží Kotor, ktorý asi navštívi každý, kto tam príde kúpať sa v mori. Okrem neho ale môžem odporučiť Ulcinj, posledné mesto pred albánskou hranicou, ktoré má trochu inú architektúru, než typické dalmátske mestečká od Zadaru až po Budvu. Kedysi to bolo pirátske centrum a tamojší lúpežníci vraj na miestnej „malej plaži“ varili pri oslavách úspešného prepadu chalvu vo veľkých kotloch – dnes ale na tú pláž nechoďte, lebo býva narvaná ako miestne vlaky v Bombaji. Hneď za mestom začína „velika plaža“, dlhá 12 kilometrov, aj keď s veľmi plytkým morom. Úplne na jej konci je potom ústie rieky Bojany, okolo ktorej sa hlavne za socíku úspešne rozvíjali nudistické centrá navštevované nemeckými Helgami a Helmutmi. Dnes to miesto vzbudzuje dojem istého úpadku a smútku za starými zlatými časmi, trochu ako u nás všelijaké socialistické zotavovne a kempy, ktoré boli po ’89 vystriedané „apartmánmi“ v Bibione. Najkrajšie pláže sú inak zhruba okolo mestečka Čanj na čele s tzv. Kraljičinou plažou, na ktorú sa dá pohodlne dostať iba loďkou (vtipná situácia nastala minulé leto, keď sa v mori zdvihli veľké vlny, lodička idúca poobede vyzdvihnúť turistov sa na pláž nemohla dostať a milí výletníci museli čakať do hlbokej noci, kým ich rebríkmi z útesov nevyzdvihli záchranári). Nechoďte na tie sprofanované hnusy ako Slovenska plaža v Budve a pod., kde je hlavnou atrakciou trilión ľudí, špaky a bordel. Čierna Hora ale nie je len more – má päť krásnych národných parkov, z ktorých ani jeden nie je priamo pri mori, a či už je to rafting na riekach v Durmitore, túry okolo jazier v Biogradskej Gore, alebo člnkovanie sa na Skadarskom jazere, všetky tieto aktivity vám krajinu priblížia v novom svetle.
Ak sa vyberiete ešte trochu ďalej na juh, choďte do Ohridu v Macedónsku. Nič krajšie v tejto krajine nie je – mestečko má históriu siahajúcu do čias byzantských mníchov, v pomere k veľkosti obrovské množstvo väčších či menších kostolov a kláštorov, typickú architektúru bielych domčekov s tmavým drevom a majestátnu pevnosť na kopci nad mestom. Okrem toho scenéria Ohridského jazera obklopeného vrchmi je úžasná, akurát na kúpanie to nie je nič extra – mestské plážičky sú malé a kvalita kúpania je lepšia na hocijakom bagrovisku na Záhorí, ak sa ale vyberiete ďalej od mesta, napr. smerom na kláštor Sv. Naum (ktorý je sám o sebe hodný návštevy), určite objavíte aj zákutia uspokojujúce vaše plávajúce túžby. No a hneď z druhej strany jazera sú národné parky Galičica a Pelister s ďalším, Prespanským jazerom a nádhernými výhľadmi do susedného Albánska i Grécka.
(jazero Ohrid, Macedónsko)
Albánsko si necháme do budúcej časti, nesmieme ale zabudnúť na Bosnu. V jej severozápadnej časti je mestečko Bihać, ktoré je centrum raftingu a iných outdoorových aktivít sústredených okolo rieky Uny. Kedysi boli splavné po takmer celej dĺžke všelijaké bosnianske rieky, ale odkedy na Vrbase a spol. vybudovali priehrady, tento druh romantiky odišiel, bohužiaľ, do hajzlovej misy. Príroda je tam ale nádherná, čistá, modrozelená voda a hory naokolo, len treba prísť čím skôr, ideálne na jar, lebo v lete a neskôr býva voda už dosť plytká a zábava tak celkom upadá. Ak budete v Sarajeve, choďte na výlety do neďalekého Jajce a Travnika, v prvom je fakt veľký vodopád uprostred centra a v druhom veľká mestská pevnosť/hrad (a samozrejme nielen to, všade sú pekné kamenné domčeky a kostolíky). No a vo východnej Hercegovine, pár kilometrov od Dubrovnika na sever, je Trebinje s mostom porovnateľným s mostarským, ale s výrazne menším počtom otravných turistov, a tiež Stolac so svojimi stredovekými náhrobnými kameňmi „stećkami“. Škoda len slabého autobusového spojenia, Chorváti sa s bosnianskymi Srbmi stále príliš radi nemajú a tak, hoci je to z Dubrovnika do Trebinje ani nie 40 km, chodí tam len jeden spoj denne. Auto je lepšie.
Nabudúce si dáme lyžovanie v balkánskych horách, albánsku turistiku, či srbskú deltu Dunaja. A ak máte nejaké otázky na logistické prepojenia, ubytovania a pod., napíšte do diskusie, určite budú nejakým spôsobom zodpovedané.
